4.Denník veštice - Pamiatka zosnulých

Dlho som nepísala, začo sa aj ospravedlňujem, no práce bolo nad moju hlavu. Tieto týždne som okrem veštenia pracovala na cintorínoch. Žiaľ, väčšina z mojich blízkych už nie je medzi nami, tak som sa snažila vyzdobiť pekne hrobčeky, zapáliť sviečky, ako spomienku na nich.

Verím, že naši blízki nad nami bdejú. Keď mi zomrel tatino, nechcel ma opustiť, pretože som 2 celé roky trvala na tom, aby bol so mnou aj po smrti. Znie to čudne, ale naozaj bol pri mne dovtedy, dokiaľ som mu nedovolila odísť. Prišla som na cintorín, a povedala som mu, že to zvládnem, nech sa toľko nebojí. Potom som už necítila jeho blízkosť a tieň, neustále za sebou. Viem, bolo to sebecké, držať ho tu, medzi živými, ale občas človek potrebuje podporu a nechce sa vzdať minulosti, takže každého chápem.

No preto aj vám radím, na základe vlastných skúseností, nenariekajte nad smrťou a nechcite, aby boli vaši už zosnulí pri vás 24 hodín. Mŕtvi totiž majú na druhom svete svoje úlohy, ktoré majú plniť, rovnako ako my na tomto svete. Občas, keď si neviem s niečim rady, poprosím tatina, aby sa mi zjavil v sne, a naozaj mi veci ukáže a odkomunikuje.

Keď vám niekto umrie, je pre neho dôležité obojstranné odpustenie chýb a aj to, že veci zvládnete. Je to najlepší a najkrajší dar, ktorý dáte sebe aj tomu človeku.

S láskou

Dominika

Žiadne komentáre