Deň otcov a poďakovanie

Musím sa priznať, mňa môj tatino opustil nečakane pred 3 rokmi. Boli to tvrdé roky, plné výčitiek, smútku ale postupne človek naberie silu a vieru. Dnes, ku dňu otcov, by som mu rada poďakovala za všetko, čo pre mňa v živote spravil a nebolo toho málo.
Preto si vážte svojich rodičov, pokiaľ ich máte ;)

Tu som našla krásny a pravdivý článok:

Vo veku 4 rokov: “Môj otec dokáže všetko!” 
Vo veku 6 rokov: “Môj otec vie veľa! Veľmi veľa!” 
Vo veku 8 rokov: “Môj otec niektorým veciam nerozumie!” 
Vo veku 12 rokov: “Je jasné, môj otec nemá o tom ani “potuchy”! 
Vo veku 14 rokov: “Môj otec je taký staromódny, že je to s ním beznádejné!” 
Vo veku 20 rokov: “Môj “starý foter” sa nachádza v inej časovej zóne!” 
Vo veku 25 rokov: “Môj otec by o tom mohol niečo vedieť.” 
Vo veku 35 rokov: “Možno by sme mali vziať do úvahy otcov názor.” 
Vo veku 60 rokov: “Zaujímalo by ma, čo by si o tom myslel otec.”
Vo veku 70 rokov: “Prial by som si, aby som sa o tom mohol porozprávať s otcom.”

Boh dal úctu k rodičom na čestné štvrté miesto v návode na šťastný život pre nás. Prečo si toto uvedomujeme až keď sme starí a keď je už veľakrát neskoro? Prečo si nedokážeme počas celého života uvedomovať túto skutočnosť; prejaviť uznanie a normálne poďakovať každý svojmu otcovi? (zdroj: http://modlitba.sk/?p=565)

Žiadne komentáre