Avidya, alebo "nedostatok svetla" je symptómom toho, že sa nestotožňujeme s hlbšou alebo väčšou súčasťou samých seba. V každom z nás žiari vnútorné svetlo, či už to nazveme dušou, Átman alebo nejako inak. Všetci disponujeme týmto svetlom, no len s ťažkosťami ho v sebe vidíme. Môžeme ho však ľahko vidieť v tých, ktorých milujeme a stojí za to hľadať toto svetlo v iných ľuďoch, aby sme ho tak našli aj v sebe samých.
Na toto cvičenie potrebujete ochotného partnera, niekoho, koho poznáte a milujete, aby sa toho zúčastnil s vami. Seďte alebo stojte v pohodlnej polohe tak, aby ste boli na dĺžku rúk vzdialení od svojho partnera, čelom k nemu. Nastavte si časovač na päť minút (alebo aj na dlhšie, ak chcete) a zatvorte oči. Vypusťte všetku nervozitu, uvoľnite napätie tela a snažte sa potlačiť chuť sa smiať alebo chichotať.
Obaja naraz otvorte oči a pozrite sa jeden na druhého. Počas tohto cvičenia nerozprávajte - ani verbálne, ani neverbálne. Relaxujte a pozerajte pri tom iba do partnerových očí. Nikam inam. Udržujte toto očné spojenie počas celého cvičenia.
Potom obaja znova zatvorte oči a uvoľnite sa. Nevymieňajte si navzájom žiadne slová ani fyzické gestá. Vychutnajte si tieto chvíle v tichej vďačnosti za dar, ktorý ste obaja dostali. V našom každodennom zhone len zriedkavo udržujeme s ľuďmi očný kontakt a už tobôž nie na dlhšiu dobu. Naše oči sú totiž oknom do duše a keď vám niekto dovolí pozerať mu dlhšie do očí, spojíte sa tak s jeho najhlbšou súčasťou. Vidíte jeho frustráciu a rozvíjate vieru v jeho schopnosti na to, aby ju prekonal. Cítite jeho ľudskosť a zamilujete sa do jeho bezbrannosti. Vidíte v sebe odraz toho druhého a dokážete sa dotknúť svetla, ktoré žiari v každom z nás.
Keď táto chvíľka tichej vďaky skončí, obaja môžete otvoriť oči. Teraz si navzájom dovoľte urobiť to, čo je pre vás prirodzené - objať sa, smiať sa, plakať alebo sa vzdialiť. Nasledujte svoju intuíciu a nechajte plynúť všetko, čo vznikne z tohto cvičenia.
Po tom, ako získate prax v pozeraní si do očí so svojím partnerom (alebo do konca s partnermi!), nebojte sa postúpiť na ďalší level. Uprostred seansy, jeden z vás (celkom bez slov) položí ruku na srdce toho druhého. S maximálnou sústredenosťou mu cez ruky pošlite všetku svoju lásku, vďačnosť, ale aj svoje priania a modlitby. Zachovajte očný kontakt a držte mu ruku na srdci tak dlho, ako chcete. Keď skončíte, partner vám môže opätovať toto gesto. Po tejto výmene si ešte pozerajte do očí až do skončenia času.
Je to cvičenie vzájomného rešpektu, intimity a prístupnosti. Rozvíjame ním svoju schopnosť vidieť a byť videní a pomáha nám pochopiť, že sme všetci naplnení svetlom života. Keď ho uvidíme v iných, dokážeme ho vidieť aj v sebe samých.
zdroj: www.spiritualityhealth.com
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára